Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodil veľký herec malých úloh Jiří Lír
18.06.2023 Celý región
Pelhřimov/Bratislava
18. júna (TASR) – V Hollywoode môžete za dobre zahratú malú rolu
dostať malého Oscara, u nás akurát malý honorár. Autor tohto výroku
český herec Jiří Lír sa preslávil práve vedľajšími rolami. Bolo ich však
toľko – viac než dve stovky – a v takých skvelých filmoch, že mu
zaistili popularitu porovnateľnú s protagonistami veľkých úloh. Jeho
hypochondrický čašník z komédie Vesničko má středisková, či
netalentovaný herec Gugenheim zo snímky Pane vy jste vdova! sa divákom
vryli do pamäti a ich predstaviteľ do srdca.
V pondelok 19. júna uplynie 100 rokov od narodenia českého komika a herca Jiřího Líra.
Jiří Lír sa narodil 19. júna 1923 v českom mestečku Pelhřimov. Syn uznávaného maliara si zvolil svoj osud už tým, že si ako školák sadol do školskej lavice k budúcemu hercovi Lubomírovi Lipskému. Jeho spolužiakom bol aj ďalší herec Otomar Krejča. Už na gymnáziu sa intenzívne venovali ochotníckemu divadlu.
Keď nacisti v roku 1941 školu zatvorili, skúšal Jiří Lír šťastie vo viacerých divadelných súboroch v Prahe i mimo nej. Vojnové podmienky však doliehali na kultúrnu scénu čoraz ťaživejšie. Keď Lubomír Lipský so svojím bratom – začínajúcim režisérom Oldřichom – založili Divadlo satiry, Jiří Lír v ňom nemohol chýbať. Tu spoznal Miloša Kopeckého, Stellu Zázvorkovú, Karla Effu a ďalších hereckých kolegov, s ktorými sa neskôr stretával v populárnych filmoch a komédiách.
Jiří Lír vystriedal viacero divadelných pôsobísk, medzi nimi napríklad Rokoko, Divadlo Na zábradlí, ale aj scénu v Českých Budějoviciach. Najviac rokov (1969 až 1991) strávil v hereckom súbore Filmového štúdia Barrandov.
Zatiaľ čo v divadle sa zhostil aj veľkých úloh, vo filme pôsobil ako predstaviteľ drobných figúrok, ktoré však skvele dopĺňali dej. "V malej úlohe sa herec nemôže zdržovať rozohrávaním. Musí to vypáliť, aby každý vedel o čo ide a to hneď. V malej úlohe nemôžete hovoriť 'Ja to ukážem až potom' žiadne potom už nie je. Najlepšie je vidieť silu malej roly vo veľkých filmoch. Je to kumšt," vravieval Lír.
Prvýkrát si zahral v snímke Posel úsvitu (1950) režiséra Václava Kršku. Väčšou príležitosťou bol učiteľ Václav Havránek vo filme Ledoví muži (1960, r. Vladimír Sís). Hlavnú rolu mu ponúkol aj Jindřich Polák v hudobnej veselohre Strašná žena (1965).
V roku 1964 sa dostal do kín film Limonádový Joe aneb Koňská opera režiséra Oldřicha Lipského, kde Lír stvárnil barmana. Objavil sa v legendárnej snímke Spalovač mrtvol režiséra Juraja Herza (1968), či ako predavač v krajčírstve v obľúbenej komédii Světáci, ktorú v roku 1969 nakrútil Zdeněk Podskalský. V seriáli Pan Tau (1969) hral po boku Jana Wericha.
V 70. rokoch minulého storočia prerušila Lírovu kariéru vážna autonehoda. Mal prasknutú lebečnú kosť so zásahom do mozgového centra. "Na návštevy za mnou chodil kamarát Vladimír Menšík. Škoda, že jeho návštevy nemohli byť pre všetkých na lekársky predpis. Mnoho ľudí by sa vyzdravelo určite za kratší čas," konštatoval vo svojich memoároch Lír.
Umelec hral v komédiách Čtyři vraždy stačí, drahoušku (1970, r. Oldřich Lipský), Pane, vy jste vdova! (1970, r. Václav Vorlíček), Dívka na koštěti (1971, r. Václav Vorlíček), Marečku, podejte mi pero! (1976, r. Oldřich Lipský), Což takhle dát si špenát (1977 r. Václav Vorlíček), či „Já už budu hodný, dědečku (1979, r. Petr Schulhoff), kde stvárnil divadelného inšpicienta so svojskou rečovou vadou. Rovnako výrazná bola postava oklamaného hosťa v snímke Vrchní, prchni! (1980, r. Ladislav Smoljak), či úloha krčmára v komédii Vesničko má středisková (1985, r. Jiří Menzel), ktorú mal mimochodom najradšej.
Zatiaľ čo jeho filmový krčmár bol hypochondrom, v reálnom živote zápasil Jiří Lír s ťažkou chorobou. Podľahol jej 20. augusta 1995.
Herec Jiří Lír mal aj výtvarný talent. K jeho originalite patrilo, že zaviedol trvalú aktualizáciu svojich obrazov. Keď napríklad namaľoval svadbu dcéry svojho priateľa a ona sa po čase rozviedla, zadarmo premaľoval ženícha za psa, ktorého si medzitým zaobstarala. Bol členom spolku Herci malují a jeho maľby sa predávajú za vysoké sumy.
V pondelok 19. júna uplynie 100 rokov od narodenia českého komika a herca Jiřího Líra.
Jiří Lír sa narodil 19. júna 1923 v českom mestečku Pelhřimov. Syn uznávaného maliara si zvolil svoj osud už tým, že si ako školák sadol do školskej lavice k budúcemu hercovi Lubomírovi Lipskému. Jeho spolužiakom bol aj ďalší herec Otomar Krejča. Už na gymnáziu sa intenzívne venovali ochotníckemu divadlu.
Keď nacisti v roku 1941 školu zatvorili, skúšal Jiří Lír šťastie vo viacerých divadelných súboroch v Prahe i mimo nej. Vojnové podmienky však doliehali na kultúrnu scénu čoraz ťaživejšie. Keď Lubomír Lipský so svojím bratom – začínajúcim režisérom Oldřichom – založili Divadlo satiry, Jiří Lír v ňom nemohol chýbať. Tu spoznal Miloša Kopeckého, Stellu Zázvorkovú, Karla Effu a ďalších hereckých kolegov, s ktorými sa neskôr stretával v populárnych filmoch a komédiách.
Jiří Lír vystriedal viacero divadelných pôsobísk, medzi nimi napríklad Rokoko, Divadlo Na zábradlí, ale aj scénu v Českých Budějoviciach. Najviac rokov (1969 až 1991) strávil v hereckom súbore Filmového štúdia Barrandov.
Zatiaľ čo v divadle sa zhostil aj veľkých úloh, vo filme pôsobil ako predstaviteľ drobných figúrok, ktoré však skvele dopĺňali dej. "V malej úlohe sa herec nemôže zdržovať rozohrávaním. Musí to vypáliť, aby každý vedel o čo ide a to hneď. V malej úlohe nemôžete hovoriť 'Ja to ukážem až potom' žiadne potom už nie je. Najlepšie je vidieť silu malej roly vo veľkých filmoch. Je to kumšt," vravieval Lír.
Prvýkrát si zahral v snímke Posel úsvitu (1950) režiséra Václava Kršku. Väčšou príležitosťou bol učiteľ Václav Havránek vo filme Ledoví muži (1960, r. Vladimír Sís). Hlavnú rolu mu ponúkol aj Jindřich Polák v hudobnej veselohre Strašná žena (1965).
V roku 1964 sa dostal do kín film Limonádový Joe aneb Koňská opera režiséra Oldřicha Lipského, kde Lír stvárnil barmana. Objavil sa v legendárnej snímke Spalovač mrtvol režiséra Juraja Herza (1968), či ako predavač v krajčírstve v obľúbenej komédii Světáci, ktorú v roku 1969 nakrútil Zdeněk Podskalský. V seriáli Pan Tau (1969) hral po boku Jana Wericha.
V 70. rokoch minulého storočia prerušila Lírovu kariéru vážna autonehoda. Mal prasknutú lebečnú kosť so zásahom do mozgového centra. "Na návštevy za mnou chodil kamarát Vladimír Menšík. Škoda, že jeho návštevy nemohli byť pre všetkých na lekársky predpis. Mnoho ľudí by sa vyzdravelo určite za kratší čas," konštatoval vo svojich memoároch Lír.
Umelec hral v komédiách Čtyři vraždy stačí, drahoušku (1970, r. Oldřich Lipský), Pane, vy jste vdova! (1970, r. Václav Vorlíček), Dívka na koštěti (1971, r. Václav Vorlíček), Marečku, podejte mi pero! (1976, r. Oldřich Lipský), Což takhle dát si špenát (1977 r. Václav Vorlíček), či „Já už budu hodný, dědečku (1979, r. Petr Schulhoff), kde stvárnil divadelného inšpicienta so svojskou rečovou vadou. Rovnako výrazná bola postava oklamaného hosťa v snímke Vrchní, prchni! (1980, r. Ladislav Smoljak), či úloha krčmára v komédii Vesničko má středisková (1985, r. Jiří Menzel), ktorú mal mimochodom najradšej.
Zatiaľ čo jeho filmový krčmár bol hypochondrom, v reálnom živote zápasil Jiří Lír s ťažkou chorobou. Podľahol jej 20. augusta 1995.
Herec Jiří Lír mal aj výtvarný talent. K jeho originalite patrilo, že zaviedol trvalú aktualizáciu svojich obrazov. Keď napríklad namaľoval svadbu dcéry svojho priateľa a ona sa po čase rozviedla, zadarmo premaľoval ženícha za psa, ktorého si medzitým zaobstarala. Bol členom spolku Herci malují a jeho maľby sa predávajú za vysoké sumy.
www.ZIVOTPO.sk
